Málokto sa nestretol s pojmom vegetariánstvo, resp. s nejakým jeho stúpencom – vegetariánom. Je to jeden z celosvetovo najznámejších a najpopulárnejších stravovacích systémov.
Jeho podstatou je odmietanie živočíšnej zložky stravy (viac, či menej striktné). Má mnoho odnoží, ktoré sa odlišujú práve tým, čo všetko je dovolené ešte konzumovať.
Základ každej skupiny tvorí rastlinná zložka potravy, hlavne zelenina, obilniny, strukoviny, zemiaky, ovocie atď. Sú aj miernejšie odnože vegetariánstva , ktoré povoľujú niektoré druhy živočíšnej potravy, napríklad:
- lakto-ovo-vegetariáni – konzumujú aj mliečne výrobky (lakto) a vajcia (ovo),
- laktovegetariáni – konzumujú rastlinnú zložku potravy a mliečne výrobky,
- ovovegetariáni – jedia rastliny a vajcia.
Najextrémnejšie odnože tvoria:
- vegáni – tí odmietajú všetko živočíšneho pôvodu, vrátane mädu, mliečnych výrobkov, vajec, želatíny, mäsa atď,
- vitariáni, alebo aj „raw diéta“, resp. surová strava – je odnož vegetriánstva, ktorá odmieta okrem všetkého živočíšneho aj tepelné spracovanie, čo značne redukuje jedálniček o rastliny, ktoré je potrebné pred konzumáciou tepelne upraviť,
- fruitaráni – sú asi tou najextrémnejšou formou – špecializujú sa výhradne na ovocie a bobuľové plody, resp. plody a rastliny, ktorým „neublížia odtrhnutím“ (tí najväčší extrémisti jedia len to čo samé zrelé odpane od materskej rastliny).
Pozadie celého vegetariánskeho hnutia je bohužiaľ ani nie tak založené na nutričných poznatkoch a faktoch, ako skôr na viere a etike. Veľká časť vegetariánov nasleduje tento životný a stravovací štýl kvôli tomu, aby zbytočne netrpeli živé tvory, či už z hľadiska zlých podmienok vo veľkochovoch, alebo samotného aktu zabíjania kvôli mäsu.
Obľúbenými dôvodmi je tiež viera v to, že zvieratá sa tesne pred zabitím stresujú, čím sa vraj vylučujú stresové hormóny, ktoré nám potom škodia (pre toto tvrdenie ale neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by ho podporovali). Rovnako tak je zaužívaným argumentom tvrdenie, že vegetariánstvo je pre ľudí ako druh, najprirodzenejšia forma stravovania, čo tiež nie je pravda, keďže prirodzená strava by určite nemala spôsobovať deficit dôležitých vitamínov, minerálov, či zvýšené riziká rôznych ochorení.
Samotné vegetariánstvo bolo tiež masovo spopularizované mnohými nutričnými pseudoexpertmi, hlavne v USA, kde sa konzumuje všeobecne veľmi málo ovocia a zeleniny (pozor, nie rastlinnej stravy ako takej – spotreba obilnín, či zemiakov je skoro vo všetkých bohatých krajinách veľmi vysoká) a množstvo mäsa, mäsových a mliečnych výrobkov. Najväčší problém danej populácie tvorí však hlavne nevhodná kombinácia nutrične chudobných, no zato energeticky bohatých potravín, čo má za následok epidémiu obezity.
Vegetariánstvo so svojim zameraním sa na široké spektrum rastlinnej stravy a čiastočné odmietanie priemyslených výrobkov, má rovnako ako mnoho iných, podobných diétnych systémov, vplyv na váhu a tukové zásoby. Náhly úbytok prázdnych kalórií po prechode na tento štýl stravy vedie logicky k zníženiu hmotnosti, čo je vnímané vo všeobecnosti kladne.
Bez ohľadu na ďalšie zdravotné dopady tohoto stravovacieho smeru sa tak vegetariánstvo rýchlo rozšírilo aj ako cesta k nižšej váhe a dalo podnet k vzniku mnohým ďalším podobným smerom, dokonca aj dosť silno ovplyvnilo celé hnutie racionálnej výživy, ktoré sa vo veľkej miere zakladá práve na lakto-ovo-vegetariánstve.
Z hľadiska vedeckých výskumov a štúdií bolo preukázaných len veľmi málo prospešných účinkov a aj tie sú diskutabilné (zlepšenie kondície a zdravia srdcovo cievneho systému vďaka schudnutiu prebytočných kíl – čo ale dokáže aj množstvo iných diét), no objavilo sa tiež množstvo štúdií, odhaľujúcich aj nebezpečenstvá takejto stravy ako:
- možnú absenciu esenciálnych aminokyselín v jedálničku,
- zvýšené riziko kardiovaskulárnych ťažkostí kvôli vysokej hladine homocysteínu,
- riziko neurologických ťažkostí kvôli nedostatku vitamínu B12,
- riziko nízkej hladiny železa a tým napr. anémie,
- riziko nízkej hladiny vápnika a tým ochorení súvisiacich s nedostatkom vápnika,
- zvýšené riziko rakoviny napr. rôznych častí tráviaceho ústrojenstva,
- či všeobecné oslabenie imunity kvôli zníženej hladine leukocytov a lymfocytov.
Platí pri tom nepísané – čím striktnejšia forma vegetariánstva, tým horšie pre telo – automaticky sa zvyšujú riziká deficitu rôznych nutrientov a náchylnosti na rôzne ochorenia. Ak už sa teda do vegetariánstva chcete z akéhokoľvek etického, morálneho či duchovného dôvodu pustiť (nutričný ani vedecký dôvod na to neexistuje, práve naopak), tak určite zvoľte formu lakto-ovo-vegetariánstva, ktorá vám ublíži najmenej.
Práve lakto-ovo-vegetariánstvo má veľmi blízko k „ideálnej“ strave (ak vôbec môžeme tvrdiť, že taká existuje). Na to aby sa ňou však mohlo stať, by však okrem jeho hlavných zásad muselo povoliť minimálne príjem rýb a hydiny kvôli kvalitným tukom a bielkovinám.
Pozitíva (výhody) vegetariánstva
- potraviny sú bežne dostupné v obchodoch
- dôraz na vysoký príjem zeleniny a ovocia
- ľahko dodržiavateľné v bežnom živote (vegetariánska ponuka v reštauráciách je viacmenej štandard)
- vďaka obmedzeniu kalórií môže byť vegetariánska diéta do istej miery účinná (aj keď je to silno závislé na konkrétnom type, ktorý chce človek dodržiavať, predchádzajúcej strave, a pomere a druhu sacharidov v „novej strave“)
- zníženie rizika niektorých ochorení (hlavne tých, ktoré sa dnes spájajú s prehnanou konzumáciou živočíšnych potravín, či nedostatočnou konzumáciou zeleniny a ovocia, či ich zložiek)
Negatíva (nevýhody) vegetariánstva
- striktné vegetariánstvo nie je založené na vedeckých poznatkoch a nutričných faktoch, ale na viere, etike, morálke a duchovnom podklade,
- nedostatok tukov, resp. obmedzenie len na tuky rastlinné a tým pádom aj veľmi pravdepodobné obmedzenie dostatočného príjmu omega3 mastných kyselín (a vytvornie nepriaznivého pomeru omega3:omega6),
- všetky ecenciálne aminokyseliny sú zastúpené len v jedinom rastlinnom zdroji – sóji, ktorej vysoký príjem ale môže mať negatívne účinky. Z toho vyplýva buď nedostatok kvalitných bielkovín, alebo dobrovoľné vystavenie sa negatívam sóje (v závislosti na konkrétnom type vegetariánstva).
- aj napriek úvodnému zdravotnému polepšeniu, môže byť z dlhodobého hľadiska viac zdraviu škodlivé, ako prospešné,
- vzniká deficit niektorých vitamínov (B12) a minerálov (vápnik, železo) z čoho plynie nutnosť ich príjmu prostredníctvom doplnkov výživy,
- zvýšené riziko niektorých ochorení, vrátane vybraných kardiovaskulárnych, neurologických, či niektorých druhov rakoviny
autor foto: Bongani