Surová strava, inak známa aj pod pojmom raw (angl. surový/surová), resp. „raw food“, je stravovací systém s jedným jednoduchým pravidlom – príjimať potravu, ktorá neprešla tepelnou úpravou, resp. pri jej spracovaní nebola použitá vyššia teplota ako 48 °C.
Toto obmedzenie je čiastočne založené na vedeckých poznatkoch. Práve 48 °C je totiž teplota, pri ktorej dochádza k rozkladu rôznych enzýmov obsiahnutých v potravinách.
Bohužiaľ tam spojitosť s vedou končí. Teória surovej stravy totiž ďalej tvrdí, že dané enzýmy sú kľúčové pre udržanie nášho zdravia, že v každej potravine sa nachádzajú enzýmy, ktoré nám ju pomáhajú stráviť a že ich zničením pri tepelnej úprave zbytočne zaťažujeme naše trávenie a tým aj celkovo organizmus.
Hnutie RAW ignoruje pri tom fakty a poznatky modernej biológie a medicíny o metabolizme a enzýmoch. Napríklad fakt, že niektoré enzýmy telo nevyužije, a že k rozkladu niektorých zložiek stravy potrebuje tak či tak vlastné, alebo, že telo potrebuje primárne úplne iné nutrienty ako enzýmy.
Naše organizmy sú v dôsledku evolúcie uspôsobené na príjem tepelne upravenej stravy. Surová strava týmto spracovaním neprejde a okrem obsahu niekedy užitočných enzýmov, obsahuje aj množstvo antinutrientov a iných fytochemikálií. Práve niektorých antinutrientov sa varením stravy zbavujeme a robíme tak niektoré potraviny ľahšie stráviteľné. To je prakticky v priamom rozpore s tvrdeniami celého hnutia RAW stravy, ktoré si zakladá na odľahčení tráviaceho procesu.
Čo sa môže pri surovej (raw) diéte
Obmedzenia nie sú ani tak limitované tým, o akú druh potraviny sa jedná, ako práve tým, či sa dá konzumovať aj bez tepelnej úpravy. Je jasné, že napríklad mäso človek v surovej forme jesť nebude (aj keď sú aj výnimky, napr. sushi). Vo výsledku je tak raw strava v podstate špecifickým druhom vegetariánstva. Môže sa totiž len to, čo neprejde teplenou úpravou vyššou ako 48 °C, čo obmedzuje veľkú časť živočíšnej zložky stravy.
Čo sa nemôže pri surovej (raw) diéte
Nemôže sa nič, čo si vyžaduje pre svoju prípravu vyššiu teplotu ako 48 °C. Prakticky teda vypadáva z jedálnička hlavne mäso a mäsové výrobky. Otázny je príjem mliečnych výrobkov, keďže tie sú dnes dostupné prevažne len z pasterizovaného mlieka a pdobne aj vajec, ktoré v surovom stave rozhodne tak dobre nechutia (o potencionálnych rizikách nákazy nehovoriac).
Z rastlinnej zložky je pasé prevažne všetko „prílohové“, čiže zemiaky, ryža, ale aj väčšina výrobkov z obilnín a tiež niektoré strukoviny.
Výhody surovej stravy
- potraviny bežne dostupné v obchodoch,
- relatívne ľahké udržiavanie v spoločnosti – v reštauráciách sa dá prestravovať na šalátoch
Nevýhody surovej stravy
- nedostatok kvalitných sacharidov (hlavne škrobov),
- nedostatok kvalitných tukov (hlavne mliečne, z červeného mäsa, vajec, či rýb),
- nedostatok bielkovín – surová strava svojim obmedzením prakticky eliminuje všetky zdroje biekovín okrem surového mlieka, ktoré je ale ťažšie dostupné,
- možný nedostatok vitamínov (ak človek silou mocou nezapája do jedálnička aj mliečne výrobky),
- možný nedostatok minerálov (ak človek silou mocou nezapája do jedálnička aj mliečne výrobky),
- surová strava nie je založená na vedeckých poznatkoch, aj keď sa tak na prvý pohľad tvári.