Bezlepková diéta je súbor pravidiel v stravovaní , ktoré by mali dodržiavať ľudia s potvrdenou celiakiou – celiatici. Vo svojej podstate to nie je diéta určená „všetkým“ v zmysle Atkinsonovej diéty, či bullshitu o zásaditej strave. Jedná sa o diétu, ktorú celiatici musia dodržiavať kvôli reakciám ich tela na lepok.
Dnes je však v móde hľadať bubákov tam kde nie sú a veľa ľudí v rámci svojich experimentov so stravou prechádza na bezlepkovú diétu prakticky zbytočne (ak ho organizmus toleruje, nie je špeciálny dôvod vyhýbať sa mu) len na základe viery, že pšenica a výrobky z nej spôsobujú akékoľvek ťažkosti.
Lepok ako taký, je často označovaný aj ako pšeničný proteín, čo však nie je úplne pravda. Okrem pšenice sa totiž nachádza aj v raži, špalde, jačmeni … prakticky vo všetkých obilninách. Výnimkou je len ovos, ktorý ale býva často spracovávaný v rovnakých továrňach ako aj iné obilniny a z dôvodu možnej kontaminácie je lepšie sa mu vyhnúť (pokiaľ teda nemáte taký, kde výrobca priamo deklaruje, že sa nespracováva na rovnakom mieste ako iné obilniny).
Lepok v obilninách sa skladá z dvoch zložiek spôsobujúcich problémy – gliadín a gluteín. Práve celiakiu spôsobuje gliadín, ktorý u takto postihnutých ľudí ničí sliznicu čreva, znižuje absorbciu dôležitých látok v črevách a spôsobuje mnohé ďalšie prejavy – napr. kožné. Toto znižovanie absorbcie rôznych nutrientov má potom za následok napr. rapídne chudnutie celiatikov, pokiaľ nedodržiavajú bezlepkovú diétu (majú zničenú sliznicu čreva a ich telo prakticky nepríjima veľkú časť dôležitých živín).
V čom spočíva bezlepková diéta?
Logicky, základ diéty je vo vylúčení lepku a potravín, ktoré ho obsahujú zo stravy. V praxi to bohužiaľ znamená nie len vylúčenie cestovín, koláčov, pečiva a iných výrobkov z múky, ale aj zvýšenú pozornosť pri nákupoch. Výrobcovia hlavne polotovarov a „hotových potravín“ si totiž veľmi radi vypomáhajú práve múkou a nájdeme ju dnes tak aj tam, kde by sme ju nehľadali. Fazuľky v paradajkovej omáčke? Bum. Múka ako zahusťovadlo. Šunka? Bum. Múka ako prísada. Pokračovať by sa dalo veľmi dlho.
Okrem vyhýbania sa lepku v potravinách je však potrebné dávať si naň pozor aj pri kozmetike. Často sa zabúda (resp. ani sa nepredpokladá), že lepok a jeho súčasti sú tiež obľúbeným materiálom pri výrobe kozmetiky od rôznych make-up prípravkov až po sprchové gély či antiperspiranty a deodoranty.
Ako držať bezlepkovú diétu?
Pre človeka zvyknutého konzumovať všetko mimo veľkých jedál s pečivom a obľubujúceho koláčiky a cestoviny môže znieť bezlepková diéta ako horor. Musí sa vzdať prakticky všetkého čo doteraz pokladal za „štandard“. Tento prechod je ťažký a väčšina ľudí ho rieši náhradou daných múčných výrobkov za bezlepkové varianty. Odtiaľ cca pochádza aj názor, že bezlepková diéta je ekvivalentom „už nikdy si na ničom nepochutíš“.
Je to však len obmedzenosť ľudí samotných a zvyky, ktoré sa dajú viac či menej ľahko prekonať. Netreba siahať po bezlepkových alternatívach chleba (ktorý je fakt hnusný), či rôznych variantách bezlepkových cestovín, keksíkov, atď. Najlepšie a najjednoduchšie je naučiť sa konzumovať potraviny, ktoré lepok prirodzene neobsahujú vôbec.
Troška experimentovania v zmene jedálnička v tomto prípade neuškodí, skôr naopak. Človek môže objaviť tajomstvo mnohých druhov zeleniny, ovocia a strukovín, stále môže konzumovať všemožné druhy mäsa, či rýb, nemusí sa vzdať ani vajec a v niektorých prípadoch ani mliečnych výrobkov (celiakia býva niekedy spojená aj s intoleranciou laktózy, no nie je to pravidlom).
Na svoj objav tiež čakajú rôzne náhrady „starých“ obilnín ako napr. ovos, pohánka, quinoa a mnohé ďalšie. A samozrejme voliť ako prílohu k jedlám zeleninové šaláty či zemiaky a ryžu nie je tiež nič čo by sa nedalo zaviesť do praxe.
Bezlepkové šialenstvo
Bohužiaľ v dnešnej dobe je „v móde“ akýsi boj proti lepku aj tam kde nie je nutný. Najlepším príkladom sú napr. mamičky s malými deťmi, ktoré na základe žvástov nutričných pseudoodborníkov či odborníkov na „celostú medicínu“ (ktorá nemá v reáli nič s celostným a u vôbec nie s medicínou) svojim ratolestiam nedoprajú lepok a v podstate ich zbytočne „mučia“ bezlepkovými ptoravinami. Dôvodom je väčšinou len viera v to, že lepok ako taký je zlo samo o sebe. Dnes je totiž okrem slepého protestovania proti vakcínam v móde aj namiesto klasických doktorov navštevovanie podobných „špecialistov“, ktorí si vycucajú diagnózu z malíčka, predajú ľubovoľný „zázračný prírodný všeliek“ za 80 eur a nakoniec naženú svoju klientelu kamarátom v predražených bio obchodoch.
Že sú potom prakticky zdravé deti bez akýchkoľvek problémov s lepkom zbytočne nútené napr. k bezlepkovej diéte, je tak len nepríjemným dôsledkom hlúposti rodičov a manipulácie šarlatánov. Pritom stačí v prípade akéhokoľvek podozrenia na intoleranciu lepku, či celiakiu, ísť za klasickým doktorom a dať spraviť testy.