Sušené mäso namiesto „keksíkov“.

Skoro každý, kto začne diétovať, alebo skrátka len upraví svoju stravu na zdravšiu, narazí veľmi rýchlo na problém – „čo pod zub“, teda čo si dať keď ešte nie je čas na veľké jedlo ale žalúdok si pýta.

V angličtine je na také „jedlo“ super výraz „snack„. V slovenčine by sme to nazvali možno „maškrta“, no nie je to tak celkom presné, lebo to dosť evokuje niečo nezdravé, hriešne z čoho človek len priberie. Samozrejme pokiaľ človek za snack zvolí keksík (nech hodí kameňom kto nesprášil za život aspoň niekoľko desiatok horaliek), moc „zdravá“ varianta tohoto jedla to nie je a plne si to hanlivé označenie maškrta zaslúži.

Nás ale zaujíma tá zdravá verzia. Okrem obligátneho „kúsku ovocia“, narazia hlavne tí informovanejší na problém. Vedia totiž, že sa to ani s tým ovocím ním nemá moc preháňať. A možnosti sa rapídne míňajú, lebo vylučujúc všetko „nezdravé“ (nemám rád ten pojem – vždy ide aj o iné faktory ako len druh potraviny, ale dajme tomu), a ovocie, veľa nám toho nezostane. Prevažne len veci, ktoré by si človek najradšej dal s fajným krajcom chleba.

Výnimka sa však nájde … a volá sa sušené mäso.

Áno, mäso v usušenom stave. U nás na prvý pohľad trošku netypická „potravina“. No naozaj len na prvý pohľad. Stačí si spomenúť, v čom sú slováci dosť preborníci – v nákupe, výrobe a konzumácii údenín 🙂

Sušené mäso je veľmi podobné, no na rozdiel od údenej klobásky, sa nefinalizuje výroba zadymením, ale ako názov napovedá – usušením. Niekoľko druhov sušených klobás, salám, ale dokonca aj šuniek sa dá zohnať u nás tiež relatívne bez problému – teda pokiaľ človek zdvihne zadok a namiesto do supermarketu skúsi povymetať najbližšie mäsiarstva.

Výhoda „sušenia“ oproti údeniu je dosť silná – pri spracovaní touto formou nedochádza k uvoľňovaniu škodlivých produktov horenia dreva ani tuku ktorý naň v prípade nevhodného riešenie udiarne môže kvapkať. Dalo by sa teda povedať, že sušenie je z tohto hľadiska zdravšia alternatíva voči údeniu.

Zmena procesu výroby sa ale podpíše na chuti. Tá nie je zlá, práve naopak, no je „iná“ – treba vyskúšať.

Suší sa mäso rôznych druhov. Bežne narazíme hlavne na klasiku – sušené hovädzie mäso rôznych značiek od rôznych výrobcov napr. Beef Jerky, alebo Indiana Jerky. Výnimkou ale dnes nie sú ani bravčové, kuracie, či morčacie sušené mäso a naraziť môžeme aj na rôzne sušené morské plody ako krevety, či sépiu, alebo samotné ryby. No a pre fajnšmekrov v lokál mesiarni možno narazíte ako ja aj na sušenú jeleniu šunku. Široká ponuka je proste už dostupná ako na internete, tak aj v mnohých obchodoch.

Každý výrobca si navyše drží svoju receptúru, má iné marinády, ktoré určujú chuť mäsa a väčšinou ich ponúka hneď niekoľko. Je rozhodne z čoho vyberať a horalka sa môže ísť … položiť späť do špajze.

No a to podstatné, prečo tú horalku pošleme kade ľahšie?

Z hľadiska nutričnej hodnoty, jeden malý balíček sušeného mäsa, či pár desiatok gramov šunky vynahradí násobne väčší reálny kus čerstvého mäsa.

To pre nás znamená, že dostaneme vysoký obsah proteínov s prídavkom viac, či menej tuku v závislosti na druhu mäsa, no väčšinou je ho pomenej, lebo tuk by sa rýchlo kazil a na sušenie sa spravidla vyberajú tie chudšie časti zvierat.

Pokiaľ nie ste vegetarián, či vegán, alebo iná bylinožravecká sorta, ktorá sa po večeroch so žalúdkom plným klíčkov modlí k „plánu B“ na čestnom podstavci, môže byť pre vás tento „snack“ veľmi príjemným, výživným a užitočným spestrením stravy a určite stojí za to dať mu šancu (len pozor, hrozí riziko že si to zamilujete a potom to ide dosť do peňazí :)).



Post navigation

Pridaj komentár